PT Journal
AU Jezova, L
   Ziakova, K
TI Starostlivost o centralny venozny kateter
SO Profese Online
PY 2011
BP 6
EP 10
VL 4
IS 1
DI 10.5507/pol.2011.002
DE centralny venozny kateter; osetrovatelska starostlivost; komplikacie; procesualne standardy
AB Zavedenie kanylacie centralneho venozneho systemu do klinickej praxe, predstavuje vyrazny pokrok v liecbe pacienta. Zaroven reprezentuje invazivnu techniku spojenu s narusenim koznej bariery priamym vstupom do centralneho krvneho toku, s technickymi rizikami, infekcnymi a trombotickymi komplikaciami.Ciel: Cielom prace bolo zistit rozdiely medzi ramcovymi procesualnymi standardmi MZ SR (Ministerstvo zdravotnictva Slovenskej republiky) c. 48, 49 a lokalnymi postupmi, ktore sa pouzivaju na Jednotke intenzivnej starostlivosti, Kliniky transplantacnej a cievnej chirurgie v Martinskej fakultnej nemocnici (MFN) u pacientov so zavedenym centralnym venoznym katerom. Zaroven identifikovat najcastejsie sa vyskytujuce komplikacie.Metody: Pre zber empirickych informacii sme pouzili metodu auditu (pozorovanie, merania a studium dokumentacie).Vysledky: Na rozdiel od standardu c. 48 sa pouziva pri prevaze transparentna semipermiabilna folia, do neobsadenych uzaverov sa aplikuje celaskonova zatka a nepouziva sa antibioticka mast. Pri manipulacii s centralnym venoznym katetrom nie je pacient vo vodorovnej polohe a pri rozpajani infuznych suprav sa nepouziva dezinfekcny pripravok. Najcastejsou komplikaciou bol pritomny hematom(66 %), bolest (60 %) a leukocytoza (63 %).Zavery: Zistene rozdiely v procesualnych kriteriach medzi standardmi MZ SR c. 48, 49 a postupom prace na JIS negativne neovplyvnili priebeh zavadzania centralneho venozneho katetra (CVK) a naslednu starostlivost o centralny venozny vstup (CVV) a CVK. Pouzivanie osetrovatelskych standardov ma vyznam pre zabezpecenie kvalitnej a efektivnej starostlivosti. Je vsak dolezite, aby standardy boli vytvorene tak, aby splnali osetrovatelsku prax zalozenu na dokazoch.
ER